Téma 3 Proces nakladania s odpadom

Už na konci sedemdesiatych rokov, bola v Európskom spoločenstve zavedená koncepcia integrovaného nakladania s odpadom, ktorá bola založená na integrácii troch strategických opatrení: a) predchádzanie vzniku odpadu; b) zvýšenie materiálovej a energetickej návratnosti materiálového a energetického zhodnocovania; c) vyradenie iba tých častí na kontrolovaných skládkach, ktoré už ďalej nie je možné využiť zneškodňovanie na riadených skládkach odpadov iba tých zložiek, ktoré už nie možné využiť .

Moderný prístup v oblasti odpadového hospodárstva, ktorý je v Európe navrhovaný, je založený na adekvátnej integrácii fázy 1) zberu diferencovaných frakcií vytriedených zložiek, 2) prepravy a dočasného uskladnenia, 3) zhodnotenia materiálového a energetického zloženia obsahu odpadu, 4) kontrolovanej likvidácie na zariadených kontrolovaného zneškodňovania na riadených skládkach. Zapamätajte si štyri kroky v tomto integrovanom procese: zber, preprava/skladovanie, zhodnotenie a likvidácia zneškodňovanie.

Nakladanie s odpadmi je významný priemyselný proces, ktorý prijíma na vstupe odpad a na výstupe poskytuje materiály a energiu: preto by sa na konečnú likvidáciu konečné zneškodnenie na kontrolované skládky riadených skládkach odpadu mala posielať len taká časť odpadu, ktorú nemožno zhodnotiť (ako materiál ani energiu).

Pamätajte! Separovanie zberu triedený zber je prvým a kľúčovým krokom k zavedeniu efektívneho systému nakladania s odpadom (odpadového hospodárstva). A ako občania všetci môžeme prispieť k tomuto procesu už iba tým, že vytriedime odpad v našej domácnosti. Ide o malý, ale kľúčový krok. Správne triedenie odpadu v domácnosti znamená dobrý zber, dobré zaobchádzanie a na koniec dobrá transformácia odpadu na užitočné zdroje (materiálu a energie).

 Pozrime sa, ako je možné získať energiu a užitočné materiály z odpadu. Toto sa deje v meste Amsterdam:

Geografické a spoločenské súvislosti ovplyvňujú vznik aj nakladanie s odpadom. Napríklad, v Európe priemerná denná produkcia komunálneho odpadu na jedného obyvateľa sa pohybuje okolo 1,6 kg, zatiaľ čo v rozvojových krajinách subsaharskej a rovníkovej Afriky sa odhaduje priemerné denné množstvo okolo 0,8 kg na obyvateľa.  Krajiny OECD v skutočnosti produkujú okolo 44% globálneho svetového odpadu na rozdiel od krajín subsaharskej Afriky, kde je to iba okolo 5%.

Sociálne a ekonomické podmienky v danej oblasti tiež ovplyvňujú niektoré kvalitatívne vlastnosti vyprodukovaného odpadu, predovšetkým určujú jeho „produktové zloženie“ alebo „komoditné zloženie“, ktoré je definované ako množstvo (hmotnosti alebo objemu) každej produktovej kategórie predstavujúcej jednotku (hmotnosti alebo objemu) odpadu, a preto vyjadruje relatívne množstvá organickej frakcie/zložky (t. j. organických a potravinových zvyškov), papiera, plastu, kovov ako aj ďalších druhov materiálov, ktoré tvoria odpad.